Knihy kupujem celý svoj život. Aj dnes, keď ich cena je pomerne vysoká často navštevujem predajne s knihami a keď ma niečo "osloví" kúpim. Tak som si kúpila aj knihu v Panta Rhei v košickej Optime. Kniha po zaplatení zostala ležať na pulte a ja, v domnení, že predávajúci asi zabudol, poprosila som ho o nejaký ochranný obal. Nedám predsa nezabalenú knihu do tašky k mliečnym výrobkom a zelenine. Odpoveď predavača bola taká, ako som už uviedla v úvode - priplaťte si a dám vám vrecúško. Vôbec mi nevadia tie 2 centy, ktoré som zaplatila za malé igelitové vrecúško s potlačou Panta Rhei, ide tu o čosi úplne iné - o kultúru predaja.
Kedysi za čias socializmu sme sa vysmievali z obchodov v bývalom ZSSR, kde mäso vraj predavač hodil nezabalené do nastavených rúk, alebo v tom lepšom prípade zabalil do novinového papiera. V Panta Rhei síce tovar "zabaliť" mohli, ale za príplatok. Pri kúpe pečiva, alebo zeleniny majú obchody pre zákazníkov kotúče mikroténových vrecúšok z ktorých si zákazník berie podľa potreby. Nie sú síce potlačené reklamou potlačou predajne, ale sú. Svoj účel plnia. Ak si kúpite kabát, topánky, alebo hoci hrniec, tovar vždy dajú do sáčku, alebo igelitovej tašky. Aj v lacných obchodoch. Nezaslúži si vari zákazník kupujúci knihy, aby mu bol tovar odovzdaný tak, aby ho domov doniesol nepoškodený? A prečo vlastne zákazník má platiť za reklamu pre predajňu? Veď "potlačené" vrecúško tou reklamou je a Panta Rhei núti zákazníka spolu s knihou kupovať aj reklamu.