Každý rok som chodila na prázdniny k starkej a starká mi každý rok zo svojho biedneho dôchodku kúpila niečo na oblečenie. Nebolo tomu inak ani v auguste 1968. Na hornom štiavnickom trotuáre bol obchod s detskými odevami, kde som si vybrala krásnu menčestrovú šatovú sukňu. Na tú dobu bola fakt pekná: z hrubého menčestru, so zipsom vpredu , veľkými vreckami a kovovými prackami na pleciach. Mala len jednu chybu: bola červená ako sovietska zástava, už len kosák a kladivo jej chýbali.
21.august zapríčinil, že som sa z prázdnin vrátila predčasne. Hneď na druhý deň som sa vyobliekala do novej sukne a chcela som ísť z kamarátkami do mesta. Už len zmienka o tom, že ideme do mesta vzbudila v rodičoch hrôzu a keď ma zbadali vyobliekanú v červenom, skoro spadli z nôh. Že či chcem provokovať, či chcem aby ma niekde zbili, vyzliekli, pomaľovali atď. Nepomohli moje protesty, sukňa musela ísť do skrine. Ležala tam pár mesiacov kým sa situácia neupokojila. Až potom som sa mohla v nej parádiť a veru, nosila som ju veľmi rada. Táto sukňa zostala dodnes mojou príjemnou a zároveň nepríjemnou spomienkou na august 1968.
