Pravidelné dopĺňanie domácej knižnice ma naučili moji rodičia a tradícia sa zachovala dodnes. Každé Vianoce u nás doma pribudne niekoľko kníh a to v závislosti od ponuky predvianočného trhu. Tohto roku som akosi nemala z čoho vyberať a až po dlhšom prehľadávaní nových aj menej nových titulov som našla knihu čínskeho autora MO JEN. Nechcem jej robiť reklamu, preto úmyselne neuvádzam jej názov.
Obsiahle, 600 stranové dielo popisuje 50 rokov modernej čínskej histórie na severovýchode Číny začínajúc japonskou okupáciou v 40. rokoch minulého storočia cez občianske vojny, maoizmus, kultúrnu revolúciu až po 90. roky minulého storočia. Priznávam, kniha sa čítala ťažko lebo už len zapamätanie si množstva čínskych mien, ktoré sprevádzajú čitateľa celým dielom, je pre našinca problematické. Knihy ktoré som doteraz čítala ma buď zaujali - tie som doslova zhltla očami, alebo nezaujali a tie som ďalej nečítala. Túto som však lúskala stranu po strane až do konca. Je to drsný román a čitateľ len ťažko uverí ako to fungovalo v opisovanom, zaostalom kúte krajiny vtedy, keď u nás chodili po cestách autá, stavali sa fabriky, každý chodil do školy. Hlavný hrdina vlečúci ťarchu svojho postihu celým svojím biednym životom v knihe vyrozpráva neľudské utrpenie vlastnej matky, svojich ôsmych sestier,švagrov,bratrancov, sesterníc a ďalšej rodiny v krajine, kde ľudský život nemal žiadnu cenu. Pri čítaní o povinnom vydaji všetkých ovdovelých žien, pri pokusoch krížením vyšlachtiť nové druhy zvierat, či vtáctva som nevedela, či mám plakať, alebo sa smiať. Kým počas celého románu sa stretávame s neľudskými podmienkami života a strašnými medziľudskými vzťahmi na zaostalom čínskom vidieku, v závere románu sa naraz prehupneme do modernizujúcej sa Číny najprv napodobujúcej západ a o pár rokov predbiehajúcej západ. Kniha aj keď na naše pomery napísaná s nezvyklým štýlom mi určite dala viac, ako pozeranie už stokrát videných, aj keď niekedy nestárnúcich filmových odrhovačiek.