Reláciu Modré z neba nemám rada. K tej poslednej, resp. prvému príbehu z poslednej relácie ma pritiahlo miesto natáčania, ktoré je mi dosť blízke. Príbeh som si pozrela a mala som pocit že pozerám Čenkovej deti.
Sociálne slabá, neúplná rodina – mama s tromi deťmi. Mama trpiaca zákernou chorobou, neliečená, deti školopovinné 9,12 a asi 14 ročné, domček v úbohom stave, bez elektriny.
Keď matka Čenková vysypala zo zástery obhryzené kosti z hotelovej kuchyne ktoré priniesla pre svoje deti užasnutá pani továrnička, ktorá nemala ani šajnu o biede Čenkovcov vykríkla: „Prečo im nenavaríte výživnej kuracej polievočky?!“
Keď pani z prvéhu príbehu povedala že má rakovinu a nelieči sa, užasnutý pán R. vykríkol: „ A prečo sa neliečite?“ Zrejme ani pán R. nemá šajnu o biede rodiny. Nemá ani šajnu o tom, že takéto liečenie neprebieha v malej okresnej nemocničke, ale v krajskom meste, ktoré je od bydliska nemocnej vzdialené takmer 50km, že na liečenie treba cestovať autobusom a to nie raz do mesiaca, ale niekoľkokrát a teda, že liečenie nie je vôbec lacná záležitosť. Je len logické, že jednoduchá žena z toho mála peňazí čo má, radšej kúpi chlieb, ako by ich mala precestovať. Rodina žije zo dňa na deň „z ruky do huby“ a nerozmýšľa, čo bude o mesiac, o rok. Smiešne a naivne vyznela aj ďalšia otázka moderátora keď sa spýtal domácej panej kde drží potraviny, keďže chladnička je pre odstavený el. prúd nefunkčná. Pán moderátor asi ani netuší, že tam, kde sa žije " z ruky do huby" sa žiadne zásoby potravín nerobia. Nieto z čoho.
12 ročný chlapec celé prázdniny strávil brigádovaním u istého pána, asi chovateľa koní, kde pomáhal pri ich kŕmení, čistení a kydaní hnoja. Dostával 5€ na deň. Ak robil len 20 dní v mesiaci, zarobil 100€ čistého. Slušné vreckové pre 12 ročného chlapca. On sa však delil s touto sumou napoly s mamou-prispieval jej na stravu. Obdivujem chlapca, že v dvanástich rokoch sa dokáže o seba postarať. Táto tvrdá škola ho určite lepšie pripraví pre život ako fajčenie s kamarátmi a verím, že v dospelosti sa bude vedieť obracať lepšie, ako ktokoľvek iný, vychovaný rodičmi v príkladnej domácnosti. Neodsudzujem ani pána u ktorého chlapec brigáduje. Ten určite nie je odkázaný na jeho pomoc a možno len z ľútosti nad rodinou mu dá privyrobiť si . Odsudzujem však tento náš sociálny systém v ktorom aj tí čo by chceli robiť a slušne žiť, nemôžu. Koľké milióny sa míňajú na smiešne projekty s 5 ročnou životnosťou, ktoré nikomu na nič neslúžia! Koľké milióny sa míňajú na všelijaké rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných ktoré slúžia len na to, aby sa niečo odfajfklo. Že sú to peniaze z EÚ? Nie je to celkom tak, tie peniaze sú od nás všetkých a preto by mali byť použité na to, čo nám najviac chýba a to je napríklad aj pomoc takýmto rodinám. Že aký je rozdiel medzi románovým Janom, Mišom, Hankou a reálnym chlapcom? No predsa ten, že tých románových zdieral hnusný kapitalizmus pred takmer 100 rokmi, kým toho reálneho chlapca zdiera dnešná demokracia .