Žiaci sa neučia preto, lebo ich k tomu vedie systém školstva

Autor: anna žanonyová | 5.3.2013 o 13:45 | Karma článku: 13,92 | Prečítané:  1474x

         Pred pár dňami ma zaujal blog pod názvom " Čo nám to sem posielajú?", ktorý rozoberal kvality, alebo skôr nekvality  žiakov ZŠ prichádzajúcich na stredné školy. Stredné školy majú hlavu v smútku. Z roka na rok sa zhoršujú vedomosti prijatých uchádzačov s ktorými treba pracovať . Takú istú hlavu v smútku však majú aj vysoké školy. Tiež sa môžu spýtať tých stredných: "Čo nám to sem posielate?" Kde je teda chyba? V základnej škole ktorá málo naučí,alebo v strednej škole,ktorá ak chce prežiť, musí prijať málo naučených?

     Po rokoch strávených v našom školskom vzdelávacom systéme človek nadobudne určité poznatky z jeho fungovania. Ak sa spýtate žiaka základnej školy ako si predstavuje svoje budúce povolanie môžete si byť istý že odpovie - sedieť za počítačom. Manuálne profesie dnes nie sú v móde a tým nie je v móde ani záujem o štúdium remesla. Kým pred 15 rokmi bolo v Košiciach 6 gymnázií, teraz sa ich počet rozrástol na trojnásobok. Sú medzi nimi také, ktoré majú rokmi vybudovanú tradíciu a dobré meno a ktoré si môžu dovoliť vytriediť slabších žiakov už na prijímacich pohovoroch. Sú však aj také, ktoré berú všetko čo príde, len aby naplnili triedu. Podobne je to aj s ostatnými strednými školami. Je ich veľa, bijú sa o žiakov. Spomínam si, ako nám na metodickom dni na istej strednej odbornej škole hovorili, aby sme presviedčali žiakov, aby išli práve na ich školu. Nezáležalo na tom, ako sa učia, mohli to byť štvorkári aj prepadajúci, len aby boli.

    Nerozumiem škole, ktorá má štúdijné odbory od kuchára,kozmetičky,kaderníčky  cez dizajnéra, počítačového grafika, mechanika PC sietí,  až po obchodnú  a hotelovú akadémiu. Veď predsa stredné školy by mali byť vyprofilované, zamerané na niečo konkrétne,alebo aspoň príbuzné, k čomu by bol prispôsobený schopnosťami aj pedagogický zbor. Je veľkou chybou ministerstva školstva že dovolí otváranie takýchto hybridov. 

      No a ako je to s tými žiakmi?  Žiaci na ZŠ veľmi dobre vedia, že dostať sa na nejakú strednú školu nie je žiadny problém. Tí, ktorí chcú študovať na konkrétnych školách dobrého mena, tí aj niečo na tej základnej škole pre to robia. Vedia že ich čakajú prijímacie pohovory, kde nemusia uspieť ak sa nebudú systematicky učiť. Tí, ktorým je to jedno na akú školu pôjdu dobre vedia, že učiť sa netreba. Však je dosť škôl, kde berú bez prijímačiek a kde neberú ohľad na známky. Tak načo sa trápiť. Učiteľ na základnej škole nemá žiadne páky na to, aby žiaka prinútil učiť sa. Škola je povinná, vyhodiť ho nemôže a opakovanie ročníka tiež musí byť s mierou.

      A čo s takými žiakmi na strednej škole? Jeden z desiatich si možno vstúpi do svedomia a štúdium ho začne baviť. Zvyšných 9 tam chodí tak, ako chodili na ZŠ, odsedieť vyučovanie a pomaly sa posúvať z ročníka do ročníka, pretože ani stredná škola nemá žiadne páky na to, aby sa študent učil. Môžu ho síce zo školy vyhodiť, ale len teoreticky. Prakticky nie. Veď koho by potom učili? A tak študent horko-ťažko zmaturuje a ide na vysokú. Opäť cestou najmenšieho odporu - tam, kde berú bez prijímačiek. A celý proces sa opakuje. Jeho výsledkom sú titulovaní, ničneovládajúci ľudia, ktorí v praxi o to, čo študovali ani nezakopnú(viď napr.absolventi sociálnej práce).

     Uvediem príklad: od roku 2005 existuje súkromná škola, ktorá vychováva sociálnych pracovníkov z radov rómskych žiakov. Ak dobre počítam tak mi vychádza, že už 5 rokov po sebe túto školu ukončili žiaci s odbornosťou sociálny pracovník. Keď je v triede v priemere 20 žiakov, tak je to celkovo 100 nových odborníkov na sociálnu prácu. A to hovorím len o jednej škole a v jednom meste. Toto číslo by už malo byť viditeľné a citeľné v praxi. Ak nie je, potom je škola zbytočná a treba ju zrušiť aby zbytočne neodčerpávala peniaze z chudobného školstva. Ale to isté sa týka asi väčšiny škôl. Sú len na to, aby učitelia mali koho učiť a aby mládež dostala vzdelanie, je jedno aké, hlavne že sa vykáže o koľko stúpol počet stredoškolsky (vysokoškolsky) vzdelaných ľudí oproti predchádzajúcim rokom. Čo na tom, že vzdelanie týchto ľudí nie je využívané a často ani využiteľné.

     Často sa polemizuje, čo má byť meradlom kvality žiaka, čo by ho prinútilo, aby od základnej školy na sebe pracoval.  Pekných pár rokov prebieha u deviatakov testovanie vedomostí formou Monitoru.  Čo tak, keby sa konečne výsledky tohto testovania zúžitkovali povinne pri prijímačkách na stredné školy odstupňovane, podľa druhu školy. Sú síce školy, ktoré na Monitor dávajú dôraz , ale sú to opäť tie, ktoré si môžu dovoliť vyberať. Čo tak stanoviť pevné,celoštátne kritériá pre prijímanie na školy, kde by svoje miesto mali aj výsledky z Monitoru. Potom by sa asi nestávalo, aby deviatak Monitor tipoval ako Loto a za pár minút bol s ním hotový. Doteraz žiaľ celoplošné testovanie deviatakov slúži viacmenej na vykazovanie štatistiky.

Slovenské školstvo ide dolu vodou a klesanie jeho kvality sa nezastaví dovtedy, kým sa neurobí poriadok v školách. Škola nesmie mať len funkciu zamestnávateľa,  má fungovať tak, aby produkovala absolventov schopných zúžitkovať naučené vedomosti v praxi, inými slovami, produkty školy sa musia vedieť predať na trhu práce. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?