Manžel je diabetik. Od júna minulého roku je pacientom diabetologickej ambulancie, ktorú vedie mladá, príjemná pani doktorka. Čo je však nepríjemné je to, že takmer po každej návšteve tejto ambulancie je potrebné vytelefonovávať, ako to bolo s predpísanými liekmi myslené. Po kontrole dostane lekársku správu, v ktorej sú uvedené diagnózy, výsledky laboratórnych vyšetrení a predpísané lieky, no a samozrejme recept na lieky. Od júna bol 5x na kontrole a z toho 3x našiel nezrovnalosti medzi lekárskou správou a receptom (iný liek v správe, iný na recepte, rozdielne dávkovanie, predpísaný silnejší liek ale so slabším dávkovaním ako ten predchádzajúci, predpísané neexistujúce balenie lieku). Neviem či je to roztržitosť, alebo prepracovanosť lekárky, v každom prípade si myslím, že v ambulanciách existuje ešte sestrička, ktorá by asi mala po lekárke recept skontrolovať.
Manžel si už zvykol. Príde domov a študuje lekársku správu a následne recept. Keď počujem hromženie viem, že zase treba niečo riešiť. Koľko je ale takých pacientov, najmä starších ľudí, ktorí si lieky vyberú už cestou od lekára a týždne konzumujú niečo, čo im na zdraví nepridá. Potom prídu na kontrolu, výsledky sú samozrejme horšie ako minulé, čo je dôvod na ďalšiu zmenu liekov.
Tento môj blog nie je sťažnosť, je to len konštatovanie o jednej slabej stránke nášho zdravotníctva a zároveň rada pre všetkých pacientov, aby sa riadili heslom: dôveruj, ale preveruj".
