Škola, školička - I.časť

Autor: anna žanonyová | 19.1.2013 o 16:18 | Karma článku: 8,90 | Prečítané:  458x

    Škola ma sprevádzala od šiestich rokov až dodnes, čo je pekne dlhá doba. Prvých 18 rokov to boli pohľady zo školskej lavice na učiteľa za katedrou, zvyšok, 38 rokov pohľady opačné, spoza katedry na tých, čo sedeli v laviciach. Najprv na mládencov v zelených uniformách na vojenskej vysokej škole, potom, po rokoch na  žiakov sediacich v školských laviciach na základných školách a súčasne na mládencov a devy za rysovacou doskou na "technike". Všetky tieto pohľady boli rovnaké,  boli  to pohľady žiaka na učiteľa,alebo učiteľa na žiakov a predsa, pohľad z každej lavice, alebo katedry bol iný. Presne tak ako ľudia: všetci sú rovnakí a predsa, čo človek, to iná osobnosť. Tých škôl bolo dokopy 13.

               Na dedine bola škola - malá dvojtriedka s dvomi pedagógmi. Pán riaditeľ, súčasne učiteľ pre ročníky 1-3 a jeho súdružka zástupkyňa, súčasne učiteľka pre ročníky 4-5. Vtipné bolo, že kým riaditeľ bol ortodoxný katolík, ktorý chodil každé ráno ako kaplán pomáhať do kostola v susednej dedine, jeho zástupkyňa bola tajomníčkou národného výboru a dedinskej organizácie komunistickej strany. 

               Nečudo, že títo dvaja viedli medzi sebou ustavičný boj. Kým riaditeľ mal podporu u dedinčanov, hlavne u žien, jeho zástupkyňa mala podporu u štátnej moci. Výsledkom bolo, že keď som po prázdninách v septembri prišla do školy, riaditeľa nebolo, zástupkyňa bola riaditeľkou a my sme dostali mladučkú učiteľku. Chudera, asi nemala dostatočné známosti na to, aby ju nepreložili do takéhoto zapadákova. Mám na ňu pekné spomienky. Bola milá, pekná , mala nás rada a my ju. Po dvoch mesiacoch sa jej podarilo kamsi odísť a vystriedal ju učiteľ, tiež mladý a hlavne zanietený pre vtedajší režim. Z jeho krátkeho pôsobenia si pamätám jedine to, že namiesto zaužívaného pozdravu v dedine "chválpánježiškristus" nás učil zdraviť "prácičesť".  Výsledkom jeho snahy bolo, že keď som na starého ujka čo na volkoch viezol fúru hnoja vykrikovala "prácičesť, prácičesť..." , zahnal sa na mňa bičom. Doma som tiež skoro schytala, že si robím posmech z ľudí. A čuduj sa svete, keď sme prišli po polročných prázdninách do školy, čakalo nás prekvapenie v podobe nášho starého pána riaditeľa. Na hodiny s pánom riaditeľom sa veľmi nepamätám. Na čo si však pamätám, bol začiatok vyučovania. Vyučovanie totiž nezačínalo o ôsmej keď zazvonil zvonec, ale vtedy, keď pán riaditeľ prišiel z kostola, oddýchol si  a naraňajkoval sa. V lete, keď bola dobrá cesta to bývalo okolo štvrť na deväť, ale v zime, keď boli záveje aj hodne neskôr a stávalo sa, že sme prvé dve hodiny strávilu v susednej triede so súdružkou učiteľkou. Zaujímavý bol aj rozvrh hodín. "Prvá" hodina bol vždy spev, to asi preto, aby sa pán riaditeľ mohol aklimatizovať v triede. Môj vstup do školy určite nebol stresujúci, aj keď sme v ročníku boli len štyria a do školy som mala dobré 2 kilometre. každá cesta do a zo školy bola také malé dobrodružstvo v podobe "skúmania" okolitého sveta a v zime brodenia sa závejmi, ktoré miestami boli pomaly vyše mňa. Veru nie raz sa stalo, že som pred školu prišla po raňajšom zvonení a keďže som sa bála "prísť neskoro", radšej som sa pomaly vrátila domov. Osemročné dieťa však len ťažko odhadne čas a tak sa stalo, že som sa domov vrátila v čase, keď som ešte mala sedieť v škole. Raz mi to prešlo, ale druhýkrát ma mama schytila za ruku a odšikovala do školy. To bolo hanby! Škoda, že jediná fotografia , ktorú som mala z  tejto školy sa stratila. Spomienky však našťastie zostali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?